Motivácia v práci



Motivácia vždy vedie k nejakému správaniu. Zamestnávateľom vyhovuje, pokiaľ je človek motivovaný prácou. Personalisti radšej vyberajú ľudí, ktorých práca naozaj aj baví. Zamestnanci, ktorí sú dostatočne motivovaní zvyčajne vydržia v práci dlhšie. Tým, že človek vydrží na pracovisku dlhšie, zamestnávateľ má nižšie náklady na zaškolenie pracovníka.


Demotivovaných ľudí je často nutné motivovať len peniazmi. Človeka robota nebaví, a tak sa často môže stať, že pokiaľ zamestnávateľ dostatočne neplatí, zamestnanec prácu nerobí naplno. Snaží sa spraviť len nutné úkoly a o chod firmy sa špeciálne nestará. Demotivovaní zamestnanci brzdia chod firmy, preto je veľké plus pre personalistu, keď uchádzač o zamestnanie pošle aj niečo viac ako životopis – dobre napísaný motivačný list.

Pozrime sa na to bližšie z psychologického hľadiska. Preto aby zamestnanec dosiahol želaný výkon, musia byť jeho schopnosti a vedomosti na dostatočnej úrovni. Na podanie maximálneho výkonu je nutné, aby mal zamestnanec chuť pracovať. Ak ho práca nebaví, nemôžeme od takéhoto človeka čakať maximálny výkon.

Platí tu vzorec: (výkon = schopnosti x motivácia)

Predstavme si teda situáciu, že firma zverejní výberové konanie na nejakú pracovnú pozíciu. Na daný inzerát zareaguje 100 ľudí. Schopnosti uchádzača je možné vyčítať zo životopisu. A čo motivácia? Myslíte si, že ju zistí personalista zo životopisu? Pravdepodobne nie. Preto je vhodné na mnohé pracovné pozície poslať aj motivačný list. Pokiaľ sa chcete dostať napr. medzi 15 najlepších, ktorí sa dostanú na osobný pohovor, je dobré presvedčiť personalistu o svojich schopnostiach a motivácii ešte pri elektronickej komunikácií.